Príbehy ^^

Dievča to už nebavilo.

1. listopadu 2011 v 13:57 | silwi ♥
Dievča už nebavilo čítať si smsky od jej chlapca, v ktorých neustále stálo to isté - "Milujem ťa, chýbaš mi." Jednu noc, keď jej od neho prišla ďalšia smska, neprečítala si ju a spala ďalej. Na druhý deň dievčaťu volala matka toho chlapca a oznámila jej, že mal autonehodu a minulú noc zomrel. Dievča si v šoku prečítalo smsku, v ktorej písal : ,,Miláčik, prosím príď sem, som o dve ulice ďalej. Keď som ťa chcel ísť prekvapiť a zaželať ti dobrú noc, mal som autonehodu. Mám posledné prianie a to - vidieť ťa. Vybíja sa mi telefón." :(


Ponaučenie ?
- Nebrať milovaného človeka ako samozrejmosť, pretože ľahko sa stane zle. -

Téma týždňa: Dážď

30. října 2011 v 22:41 | silwi ♥
Mnohí ho neznášajú, pretože je to niečo, čo niekedy dokáže fakt naštvať. Predstavte si, že plánujete nejaké stretnutie, na kt. sa má zúčastniť veľmi veľa ľudí z úplne odlišných miest, rôzne vzdialených od daného miesta, kde sa stretnutie uskutoční. Predstavte si, že ste zorganizovali výlet do prídody, opekačku, piknik - to je jedno. Všetko je dokonale naplánované, jedlo nakúpené, všetky veci prichystané. Spokojne idete spať a tešíte sa na zajtrajšok. Zrazu je ráno, zvoní vám budík, vy vstanete, pozriete z okna a ide vás roztrhnúť. Vonku prší.
Celá kopa vášho úsila niečo zorganizovať môže ísť do riti. :D :D Nič sa nedá robiť, plány skazené, vaša nálada na bode mrazu. Blbý dážď !
Väčšinou to tak aj býva, pretože zákony schválnosti na zemeguli sú nevyspitateľné.
Čo už .. Veľa pozitív na daždi nenájdeme. Keď je vonku škaredo a prší, väčšinou nám nie je super, ale naopak - počasie nás privádza do depky, pretože nie je čo robiť, ostáva nám len sedieť doma, pokiaľ teda nie sme milovníci váľania sa v dažďových kalužiach. :P

Čo je to kamarátstvo ?

22. října 2011 v 0:05 | silwi ♥

Prečo píšem o kamarátsve ? Pretože som šťastná, že mám takú najlepšiu kamarátku, akú mám. Mám ju veľmi, veľmi, veľmi rada. Som šťastná najmä preto, pretože som sa veľmi bála strednej školy. Myslím v súvislosti s tým, že sa od seba odlúčime, že si každá nájdeme nové kamarátky a na seba pomaly zabudneme. Moja zlá predstava sa však nenaplnila. Stretávame sa síce len raz do týždňa, ale aj to je niečo. V piatok chodíme spolu na birmovné stretká a potom sme do večera vonku. Vždy sa nasmejeme, vyrozprávame si zážitky, novinky, trapasy z celého týždňa a sme šťastné, že sme spolu. Myslím si, že takéto pravidelné týždenné odlúčenie našemu priateľstvu neublížilo. Pomohlo nám to k tomu, aby sme si jedna druhú začali viacej vážiť. Nehovorím, že predtým nie, ale teraz je to také úprimnejšie. Je to skvelý pocit vidieť sa po týždni, stráviť spolu chvíle. ♥
Deniska má v utorok narodeniny. Sweet 16. :) Darček pre ňu ju u mňa v skrini čakal už asi 2 týždne a preto som dnes neodolala a dala jej ho. :) Bola to ružová osuška s nápisom: Najlepšia priateľka. To bol taký pekný okamžik vidieť ako sa jej darček páči a aká je z neho šťastná. Znova sa potvrdila veta - Je krajšie dávať ako dostávať.


Je proste krásne, keď máte najlepšiu kamarátku, kt. bude s vami v dobrom aj v zlom, bude zdieľať vašu radosť, ak bude potrebné bude s vami plakať, uteší vás, podporí a čo je najhlavnejšie - nikdy vás neopustí. ♥ Takú kamarátku ja mám. ♥

Téma týždňa: Druhý svet

17. října 2011 v 19:00 | silwi ♥
Na strednej škole máme veľmi zaujímavé náboženstvo. Máme rehoľnú sestru, kt. vie veľmi pútavo rozprávať. Minule nám rozprávala o nebi a pekle. Nebo nám opísala takto: Predstavte si najkrajší okamih vo vašom živote a vynásobte ho nekonečnom. Predstavujte si, že pocit maximálnej radosti nikdy neskončí. Tak toto je NEBO. Peklo nám opísala takto: Predstavte si najstrašnejší okamih vo vašom živote, kt. sa už možno stal alebo sa ešte len stane a vynásobte ho nekonečnom. Predstavujte si pocit maximálnej zúfalosti, stav, z kt. nie je cesty s5. Tak toto je PEKLO.
Po tomto sme nútení sa nad sebou zamyslieť. Zamyslieť sa nad každodennými chybami a snažiť sa ich napraviť, odstrániť alebo aspoň obmedziť. Možno nie naschvál, možno nevedomky, ale každý z nás pácha v živote hriechy. A nie málo. Myslíte si teda, že máme právo ísť do neba ? :(

Hej ty !

15. října 2011 v 15:18 | silwi ♥
Hej ty ! Áno, ty. Prestaň byť zo seba nešťastná. Si perfektná. Prestaň si želať, kiež by si vyzerala ako niekto iný, alebo aby ťa ľudia mali radi tak, ako majú radi niekoho iného. Prestaň sa snažiť dostať pozornosť od ľudí, ktorí ti ubližujú. Prestaň nenávidieť svoje telo, svoju tvár, svoju osobnosť, svoje nedokonalosti. Miluj ich. Bez nich by si to nebola ty. A prečo by si chcela vôbec byť niekým iným ? Buď sebavedomá, buď sama sebou a usmievaj sa. Ak ťa niekto nenávidí pre to, že si so sebou šťastná, tak pre nich zdvihni svoj prostredný prst na ruke. Tvoje šťastie nebude závisieť od toho, či sa to páči niekomu inému. Buď šťastná, miluj svoje chyby, pretože práve ony ťa robia jedinečnou.


Aké jednoduché, keď je to takto napísané, ale koľké z nás sa podľa toho naozaj riadia ? Ktorá z nás je so sebou na 100 percent spokojná ? Ja teda určite nie som.

Téma týždňa - Život bez elektriny.

9. října 2011 v 14:29 | silwi ♥
Tma, nuda, tma, nuda, tma .. Tak toto by sme zažívali, keby niet elektriny. Vieme si to vôbec my - moderní ľudia predstaviť ? Ja osobne vôbec. Ako by som prechádzala z izby do izby, dívala telku, bola na PC, počúvala rádio a robila veci, kt. sú pre nás bežné ? Žiadno. Niekedy tak rozmýšlam, ako asi takéto podmienky mohli zvládať naši predkovia. Ako mohli takto žiť ? Žiť bez vymožeností modernej doby ? Čo robili vo voľnom čase ? Nebáli sa potme ?
Na toto odpoveď nepoznám. Bolo to veľmi dávno, v časoch, kedy vládli podmienky také, že si ich nedokážeme ani len predstaviť a nieto ešte ich zažiť. Viem však jedno, som šťastná, že som nemusela žiť v dobe, kedy nebola elektrina a kedy vlastne nebolo nič.
Vidíte ? Ďalšia výhra v živote. Je ich toľko a my si ich často neuvedomujeme a nie sme schopní si ich vážiť.

Prinútim ťa povedať Milujem ťa.

5. října 2011 v 21:24 | silwi ♥
Chlapec: Dokážem ťa prinútiť povedať 'Milujem ťa'. Popis: :-*:)
Dievča: V žiadnom prípade !
Chlapec: Si si istá ?!
Dievča: Áno.
Chlapec: Fajn, začneme - povedz modrá.
Dievča: Modrá ...
Chlapec: Povedz ružová.
Dievča: Ružová ...
Chlapec: Povedz láska.
Dievča: Láska ...
Chlapec: Koľko je 1 +1 ?!
Dievča: 2 ...
Chlapec: Koľko máš rokov ?!
Dievča: 18 ...
Chlapec: Há-há-há ! Hovoril som ti, že ťa dokážem prinútiť povedať 18 !
Dievča: Nie, hovoril si, že ma prinútiš povedať Milujem ťa ! ♥
Chlapec: A to som práve urobil ! ;)

Čierne myšlienky ..

15. září 2011 v 19:25 | silwi ♥

Všetko som pokazila. Koniec koncov, ako vždy. Bolo to asi príliš krásne na to, aby sa nevyskytol problém. Problém v podobe mojej hlúposti a mojej trápnosti. Som fakt krava. Mám to, čo by chcelo každé dievča. Mám skvelého chlapca, skvelý vzťah, ale mne to očividne nestačí. Ja neviem, čo chcem. Nechápem, čo robím ani ako rozmýšlam. Nerozumiem svojim pocitom, svojmu konaniu. Akoby som to ani nebola ja. Nechcem byť hnusná ani bezcitná ani nič také. Chcem byť milá, ústretová a ku všetkým pekne sa chovajúca. O to sa snažím, stále sa o to pokúšam. Niekedy mi to vychádza a vtedy sa mám dobre, ale keď sa o to nesnažím, vidím, že život nie je ľahký. A keď zadrem človeku, kt. milujem najviac na svete, jedinému, kt. milujem kravinu takú, akú som mu povedala, tak .. Neviem ..
Cítim sa hrozne, pretože som povedala veci, ktoré som povedať nechcela. Nevyznala som sa v svojich pocitoch. No povedala som veci, ktoré v našom vzťahu dosť zavážili. Natoľko, že teraz nie sme schopní si normálne písať, ani sa k sebe normálne správať. Neverím tomu.
My, ktorí sme k sebe boli vždy dobrí, my, ktorí sme sa nikdy nehádali teraz stojíme tesne pred ukončením všetkých krásnych dní, ktoré sme spolu prežili. Stojíme pred desivou vecou, zvanou rozchod. A to len kvôli mne. Nenávidím sa za to, ach najradšej by som sa poriadne vyfackala.


Jedno však viem, že ak sa ešte dokážeme z miesta, na ktorom sme teraz, posunúť na miesto, kde sme boli celých 7 mesiacov, teda do pocitu dokonalého šťastia, už nikdy sa nebudem správať tak ako som sa správala. Nepoviem, to čo som povedala. Budem si ho nadovšetko vážiť, snažiť sa splniť mu všetko, čo mu uvidím na očiach, pretože on je ten, ktorého milujem a ktorého milovať navždy budem. Som si istá, že by sa mi rozpadlo srdce, keby som ho už nemala možnosť mať pri sebe. Nevydržala by som dni bez neho .. Škoda, že si toto uvedomujem až keď má náš vzťah na mále. Som fakt hrozná.

Takže takto - toto je skutočná tvár majiteľky tohto blogu, nie je taká perfektná, ako si o nej všetci myslíte. Je hrozná, pretože kazí život osobe, ktorú najviac miluje. :(

Téma týždňa: Súrodenci

13. září 2011 v 11:18 | silwi ♥
Ešte minulý týždeň som chválila túto tému, no keďže som o tom nestihla napísať, napíšem teraz. Noačo, že už to NIE JE téma týždňa. :P

Nie všetci môžu o tejto téme písať haldy a haldy riadkov. Niekto totiž nemá súrodenca. Takému človeku vôbec nezávidím. Je pravda, že v niektorých prípadoch, v niektorých situáciach som si priala byť jedináčikom. Boli to situácie, kedy som bola sestrou maximálne vytočená. No boli to len také prihlúple reči, nikdy by som nechcela byť sama. Som šťastná, že mám sestru. O tom, či by som chcela byť staršia alebo mladšia, by som musela dosť popremýšľať. Je to také pol na pol. Všetko má svoje pre aj proti. Mladší to má ale asi predsalen ľahšie. Väčšina vecí je mu odpustená i tolerovaná, čo sa o tom staršom už povedať nedá. Starší má byť rozumný, má dať na mladšieho pozor. Ak sa niečo stane, komu budú nadávať ? Samozrejme staršiemu. Čo už, toto všetko k povolaniu "staršia sestra" patrí. A ja som spokojná. Moju zlatučkú Sofinku by som s nikým nemenila. ♥

End - ily.

30. srpna 2011 v 22:33 | silwi ♥
Ahojte ňuňovci ♥
Dnešok začínam (dnešok už skoro končí, ale nevadí :D) takýmto milým textom. ↓

Fri-end.
Girlfri-end.
Boyfri-end.
Všetko sa končí -END.
Okrem Fam-ily.
Pretože oni ti vždy povedia -ily ---> i love you ♥

Téma týždňa: Môj príbeh

29. srpna 2011 v 11:32 | silwi ♥
Zaujímavá téma týždňa, rozhodla som sa o nej napísať. :)


Mám písať o mojom príbehu. Môj príbeh teda začína v deň, kedy som sa narodila. V chladný zimný deň, 27 decembra. Nemyslíte si, že už len to, že máte tú možnosť narodiť sa a žiť, že to už je tá najväčšia výhra v živote ? Čo keby ste sa nikdy nenarodili ? Čo by ste potom robili ? Nemali by ste možnosť radovať sa, zažívať kúzelné okamžiky, riešiť problémy, smútiť či plakať. Prečo sem zaraďujem aj veci ako sú smútok a plač ? Pretože tie neoddeliteľne patria ku každému z nás. Žiaden človek nežil bez toho, že by si veci takéhoto typu neokúsil na vlastnej koži. Vrátim sa ale k môjmu príbehu. Samozrejme ani môj život nebol vždy ružový, ale nemôžem sa naň ani sťažovať. Nestalo sa mi nič také strašné, že by to môj život zmenilo od základov. To našťastie nie. Je jasné, že ako som tak rástla, prichádzali mi do cesty nové a nové problémy, ktoré som postupom času musela riešiť ja. Veľakrát som si poplakala, či už kvôli rozbitým kolenám, alebo kvôli tomu, že sa mi nepodarila domáca úloha. :D :D Ale nie teraz vážne. Môj život je naozaj pekný, nemám si na čo sťažovať, som spokojná, že je všetko tak ako je. Hlavne v poslednom čase je krásny. Každodenné chvíle strávené s Dávidom sú pre mňa čarovné. Zajtra to bude 7 mesiacov nášho chodenia. Krásny čas, však ? :) To ale ešte nie je ani štvrťka štvrťky času, ktorý spolu prežijeme. Keď som bola mladšia, vždy som snívala o tom, že raz budem zamilovaná, že budem šťastná, že budem po ulici chodievať ruka v ruke s mojím vyvoleným. Predstavovala som si všetky tie krásne okamžiky, ktoré spolu strávime a zrazu .. zrazu sa to všetko stalo skutočnosťou. Moje fantazíjne predstavy boli nádherné, no nedá sa to porovnať s tým, čo prežívam posledných 7 mesiacov. V skutočnosti je to 1000 krát krajšie, ako som si to vysnívala.
Myslím, že môžem byť so sebou spokojná, pretože žijem SEN, ktorý som si ako malá vysnívala. ♥

Klamem :P

25. srpna 2011 v 23:39 | silwi ♥
Keď poviem že je mi perfektne, klamem, pretože v skutočnosti sa cítim oveľa lepšie. :)

Možno som podľa niekoho trápna, ale ja sa trápna v tomto nepovažujem.

19. srpna 2011 v 9:35 | silwi ♥
Tento článok ma napadol len tak zčistajasna. Vlastne ani nie. No to je jedno, čítajte. :)

Proste nechápem ľudí, ktorí majú každý týždeň iné dievča alebo iného chlapca. Nechápem a nikdy asi nepochopím. K tomuto článku ma vlastne vyprovokoval facebook. Keď tak pozerám novinky, vždy sa zastavím na niekoho zmene vzťahu. Čítam tie absurdné komentáre typu - zas ďalší ? -. A odpoveď ? "No v hentom som sa zmýlila." Príde mi to úplne hnusné. Jeden deň chodiť s jedným a druhý deň s druhým. Čo je toto preboha za vzťah ? A čo je to za osobu ?
JA si neviem predstaviť, že by som chodila s niekým iným ako s Dávidom. Nedokážem si predstaviť, že by som von chodievala s niekým iným, držala sa za ruku s niekým iným, objímala alebo bozkávala sa s niekým iným. Veď to sa nedá.
A vrchol tohoto všetkého je to, že človek tvrdí, že toho druhého miluje najviac na svete a na druhý deň .. miluje najviac na svete toho druhého ?

Leto (Umelecký opis).

9. srpna 2011 v 23:32 | silwi ♥
Napadlo ma pridať ďalší môj "geniálny" sloh, kt. som napísala počas školského roka. Takže tu je ↓

Slniečko na nás po prvýkrát vycerí biele zúbky, čo značí začiatok leta.
Čarokrásny pohľad na krajinu. zahalenú krásou. V diaľke sa týčia vysoké skaly, ponášajúce sa na srdce. Slnko sťa ohnivú guľu len na okamih zatrie tieň studených mrakov. Prichádzajúca noc sa lenivo prevaľuje na nebesiach. Ligotavé hviezdičky s nežnými tváričkami vykročia za obzor a ráno, plné neznámeho čara zachváti krajinu. Všade počuť hlasné výkriky šantiacich detí. Jedny sa hrajú v chladivej vode, povedľa krištáľovej bystrinky, iné len tak oddychujú. Listy, poháňané sviežim vánkom sa zbiehajú okolo nich. Smädné kvietky sa začudovane prizerajú. Malé mušky sa veselo naháňajú ponad vyprahnutú zeleň.
Leto - čas oddychu a prázdnin je najkrajšia časť celého roka. Keby len trvala večne ..

Čo naň poviete ? (Ak ste si ho samozrejme prečítali.)
Mne sa páči ako som to napísala. :)

Láska sa nemá počítať ;)

27. července 2011 v 15:46 | silwi ♥
Účet pre mamu od syna:

Podal jej ho so zvláštnym pohľadom. Mama si osušila ruky o zásteru a pomaly čítala:
Vypletie záhonu: 1 euro
Upratanie izby: 1,50 euro
Nákup: 0,50 euro
Dávanie pozoru na sestru 3x: 3 eurá
Dve jednotky: 2 eurá
Každodenné vynášanie smetí: 1 euro
Celkom: 9 euro

Maminka sa na chlapca nežne pozrela. Zobrala pero a na druhú stranu lístku napísala:
Deväť mesiacov nosenia pod srdcom : 0 euro
Všetky prebdené noci, keď si bol chorý: 0 euro
Všetky objatia, keď ti bolo smutno: 0 euro
Všetky osušené slzy: 0 euro
Všetky veci, ktorým som ťa každý deň učila: 0 euro
Všetky raňajky, obedy, večere, desiaty, natreté chleby: 0 euro
Každodenná starostlivosť: 0 euro
Celkom: 0 euro

S úsmevom podala lístok synovi. Ten ho prečítal a cítil sa zahanbene. Otočil lístok a pod svoj účet napísal: Vyrovnané!
Potom maminku objal a dlho sa k nej tisol. Keď sa v osobných a rodinných vzťahoch začne počítať, je koniec všetkému. Láska je alebo zdarma, alebo vôbec nie je.

Poslúchla som ťa, mami.

27. července 2011 v 9:10 | silwi ♥
Išla som na párty a pamätám si, čo si povedala.
Povedala si mi aby som nepila, mami.
Tak som si namiesto toho, dala sprite.
Bola som na seba hrdá.
Ako si povedala, že budem.
Tak som nepila a šoférovala.
Zvolila som si správne.
A rada od teba bola správna.
Párty skončila.
Ľudia sa rozišli.
Nastúpila som do auta.
Bola som si istá, že sa dostanem domov celá.
Nikdy som nevedela, čo príde, mami.
Niečo, čo som nečakala.
!968!
Teraz ležím na chodníku.
A počujem policajta ako hovorí:
Ten, čo zapríčinil tú nehodu bol opitý.
Mami, jeho hlas znie tak veľmi ďaleko.
Moja krv je všade okolo mňa.
Skúšam neplakať.
Počujem doktora ako hovorí:
To dievča umiera.
Som si istá, že ten chlapík nemal ani tušenie.
Keď lietal vysoko.
Pretože si vybral piť a jazdiť.
Teraz musím umrieť.
Tak prečo, to ľudia robia, mami ?
A teraz bolesť zabíja mňa.
Ako sto bodajucich nožov.
Odkáž sestre, aby sa nebála, mami.
Odkáž otcovi, aby bol statočný.
A keď prídem do neba,
napíšte "Otcovo dievčatko" na môj hrob.
Niekto mu mohol povedať,
že nie je správne piť a jazdiť.
Možno jeho rodičia mohli.
A ja by som bola nažive.
Môj dych sa skracuje, mami.
Vážne sa začínam báť.
Toto sú moje posledné chvíle.
A ja som nepripravená.
Želám si, aby si ma mohla držať mami.
Keď tu ležím a umieram.
Chcela by som ti povedať "Mám ťa rada, mami!"
Takže ťa mám rada a ZBOHOM.

Rozmýšľala som ..

26. července 2011 v 15:26 | silwi ♥
A tu je už 2. spomínaný článok :D :D

" Tak som rozmýšľala .. O blogu .. O prázdninách .. O Dávidovi .. O Deniske .. O konci prázdnin .. O škole .. A .. O tom, ako to všetko [ne]budem stíhať. Akonáhle skončí leto, čaká ma veľmi ťažké obdobie. Už to nebude len základná škola, tá drahá základná škola, na kt. bola väčšina vecí pomerne jednoduchá. Nastupuje tvrdší režim - stredná škola. Pre začiatok si budem musieť zvyknúť na rôzne zmeny. Noví učitelia, spolužiaci, prostredie .. A čo blog ? :(
Zatiaľ neviem, čo všetko tam od nás budú požadovať, no myslím si, že toho nebude málo. Budem sa musieť veľa učiť, budem rada ak sa s Dávidom uvidím aspoň na chvíľu počas týždňa, možno cez víkend. A čo s Deniskou ? :( Tá ide na úplne inú školu, navyše nebýva v tom istom meste ako ja, ale v blízkej dedine ( 5 minút busom :D ). A tak sa pýtam, ako chcem pri tomto všetkom stíhať ešte aj blog ? Mám také tušenie, že blog pôjde od septembra dolu vodou .. Už nebudem mať toľko času, skončia sa časy každodenného pridávania článkov .. Keď budem mať chvíľu času, určite ho nepremárnim na blog. Využijem ho naplno vonku s Dávidom alebo s Deniskou.
Preto neviem ako to tu bude vyzerať od septembra. Možno sa mi podarí aspoň niekedy niečo napísať, veď uvidíme. Do septembra je ešte času dosť ;)

Darcovstvo krvi.

26. července 2011 v 15:09 | silwi ♥

Áno, to je ten jeden plánovaný článok.
Darcovstvo krvi. Čo poviete ? Napadlo ma napísať článok, pretože dnes som bola znova na odberi krvi. Nepamätám si, či som to tu už spomínala, ale mala som v krvi nedostatok železa. Preto som začala brať tabletky, kt. som po určitom čase dobrala. Po dobratí som šla znovu na odber, aby zistili, či sa mi železo v krvi upravilo. Čo sa ale nestalo ? Zrovna výsledky na železo sa niekde stratili a tak som musela ísť znova. V plánovaný termín som ale ochorela, preto som šla na odber krvi až dnes. Viete ako som vtedy spomínala, že sa na odber krvi bojím ísť ? Už nie. Nie je sa absolútne čoho báť.


Už pred nejakým časom som sa rozhodla, že keď dovŕšim vek 18 rokov, pôjdem darovať krv a budem to tak robievať pravidelne. Kto vie, kedy ja budem potrebovať pomoc, a čo by sa stalo, keby sa vo svete nenašlo jediného ochotného človeka, kt. by krv s radosťou daroval ? Predsa za to nič nedám, a môžem tak pomôcť mnohým ľuďom ♥
Mám skupinu 0+ - teda najvzácnejšiu krv.
Nula môže krv darovať - A, B, AB.
Nule môže však krv darovať jedine nula.
Spravodlivosť ?! :D

Kto môže darovať krv ?
Každý zdravý človek vo veku 18 - 60 rokov nad 50 kg. ;)
Žena môže krv darovať 3-krát ročne.
Muž môže krv darovať 4-krát ročne.

Už sa teším, keď niekomu mojím darovaním krvi možno zachránim život ;) Naozaj sa úprimne teším.

Beletrizovaný životopis.

24. července 2011 v 18:43 | silwi ♥
Rozhodla som sa napísať sem pár mojích slohov, kt. som ako žiačka musela písať. Keďže píšem rada, väčšinou sa mi písanie slohov páčilo, pokiaľ som nemusela písať o nejakých nezmyselných témach.
Beletrizovaný životopis mi sadol, pretože som si v ňom mohla domyslieť aj nejaké nepravdivé veci, teda moja fantázia mala priestor sa činiť :D

I keď bol chladný zimný deň, mojim rodičom bolo pri srdiečku nesmierne horúco, pretože som prišla na svet ja - svetlo ich života. Presne tak, narodila som sa dňa 27.12. v roku 1995 v ilavskej nemocnici. S mamou sme tam pobudli ešte pár dní. Desili ma tie čudesné zvuky, ktoré vychádzali zvonku. Až neskôr mi rodičia vysvetlili, že takto ľudia každoročne oslavujú príchod nového roka. Najvýznamnejším dňom môjho života boli prvé Vianoce. Ako krásne som sa dokázala tešiť zo všetkých darčekov. Dlhé hodiny som s mamou sedávala pri okne, aby som zbadala Ježiška, ako letí na svojich zázračných saniach ponad oblohu. Rovnako som prežívala budúce a budúce a aj tie budúce Vianoce. Až prišiel deň, kedy som mala nastúpiť do školy. V škole sa mi ako malej veľmi páčilo ( čo nemôžem povedať teraz :D ). Moje zošity boli vždy ukážkové. Domov som nosila samé včeličky. Jednoducho, rodičia boli na mňa hrdí, mali ma radi a vo všetkom ma podporovali. Som im za to veľmi vďačná a ľúbim ich nadovšetko na svete.

Ak neodpíšeš ..

19. července 2011 v 19:56 | silwi ♥

Ak mi neodpíšeš do 25 sekúnd, z ktorých vypršalo už 15, zostalo 10 a už aj stihlo ubudnúť 8, dlhuješ mi 100 bozkov. Čas vypršal :P

Musím ti niečo povedať ..

14. července 2011 v 21:20 | silwi ♥
Dievča : Musím ti niečo povedať.
Chlapec : Aj ja tebe ! Ale ty prvá !
Dievča : Nie ty !
Chlapec : Nie ty prvá. To moje je veľmi dôležité !
Dievča : Tak dobre. Budeš otecko !
Chlapec so slzami v očiach si kľakne a povie: Vezmeš si ma ? ♥

kisses

Koho ľúbiš ?

7. července 2011 v 8:57 | silwi ♥
Ona: Sme najlepší kamaráti, že ?
On: Áno.
Ona: Tak mi môžeš povedať koho ľúbiš, nie ?
On: Jedno dievča milujem.
Ona: Oh, tá musí byť veľmi šťastná.
On: V skutočnosti ju milujem od prvého stretnutia.
Ona: Skutočne? Predstavíš mi ju? Choď, zavolaj jej.
On: Oh, okej. *Chlapec si vyberie telefón a volá.*
Ona: Počkaj, niekto mi volá. *Zdvihne telefón a v ňom sa ozve chlapcov hlas*
On: Milujem ťa.

Frázy z reklám.

6. července 2011 v 10:05 | silwi ♥
Dievča: Som tehotná! Chlapec: Díki Broňa. Dievča: Čo urobia Vaši ? Chlapec: Alebo nás vyhodia alebo to rozchodia. Chlapec: Ocko, mama budete mať vnúča. Oco: Ako sa ti to podarilo ? Chlapec: Vieš skúsenosti. Oco: Sánka dolu šéfe :D


Téma týždňa: Druhá tvár

4. července 2011 v 17:06 | silwi ♥
Táto téma týždňa ma dosť zaujala a preto by som k nej veľmi rada napísala pár slov.

Druhá tvár je niečo ako faloš. Hlúpa faloš, kt. ničí toľko vzťahov a kamarátstiev. Nemám rada falošných ľudí. Pri rozhovore s nimi sa ku mne správajú pekne, ohovárajú predomnou druhých, smejú sa na mojich vtipoch. Zrazu odídem a oni prejdú k iným ľuďom. Aké je moje prekvapenie, keď sa potom od úplne neznámych ľudí dozviem o sebe veci, kt. nemal nikto vedieť, alebo nejaké hlúpe ohováracie reči. Nuž čo, dnes je to vo svete tak. Každý hrabe len pre seba, pretvaruje sa, robí zo seba anjelika .. Vzdialim sa na pár metrov a už ma za chrbtom ohovára. Rozširuje o mne samé klamstvá. Nedá sa tomu žiadno predísť, pretože vačšina ľudí sa nezmení len kvôli jednému článku, kt. si prečítajú. Hádam sa len snažme nebyť takí, akými sú oni. Neznížme sa na ich úroveň ..

O živote :(

2. července 2011 v 17:27 | silwi ♥

Najskôr som umierala túžbou ukončiť strednú školu a začať študovať na vysokej.
Potom som umierala túžbou doštudovať ju a nastúpiť do zamestnania.
Nato som umierala túžbou vydať sa a mať deti.
Potomto som umierala túžbou, aby moje deti boli konečne veľké a ja aby som sa mohla vrátiť do zamestnania.
Potom som umierala túžbou odísť do dôchodku.
A teraz skutočne umieram. Zrazu si uvedomujem, že som zabudla žiť.
 
 

Reklama